Doteraz ste možno vnímali AI ako chytrého partnera na konverzáciu – niekoho, kto vám napíše text alebo zodpovie otázku. No moderné jazykové modely dnes dokážu oveľa viac: dokážu si samé objednať let, poslať e-mail, upraviť záznam v databáze alebo spustiť platbu. Tento skok od „hovorenia“ k „konaniu“ sa nazýva tool calling (volanie nástrojov) a je jadrom takmer každého moderného AI agenta.
Znie to ako sci-fi sen o digitálnom asistentovi, ktorý za vás vybaví všetko – no práve táto schopnosť konať vo vašich systémoch prináša aj úplne novú kategóriu rizík, s ktorými sa firmy predtým nikdy nestretli. Poďme sa pozrieť, ako tool calling funguje pod kapotou a prečo si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.
Tool calling mení AI z pasívneho asistenta na aktívneho účastníka vašich firemných procesov, čo má zásadný dopad na:
Poďme sa teda pozrieť na to, ako tool calling technicky funguje – a kde presne sa dokáže celý proces pokaziť.
Model dostane popis dostupných „nástrojov“ – napríklad funkcie na vyhľadanie objednávky, odoslanie e-mailu alebo zápis do databázy – spolu s informáciou, aké parametre má každý nástroj očakávať. Na základe vašej požiadavky sa model rozhodne, ktorý nástroj (ak vôbec nejaký) použiť, vygeneruje potrebné parametre a vráti tento „zámer“ aplikácii. Až aplikácia samotná potom nástroj skutočne spustí a výsledok pošle späť modelu na spracovanie.
Jedno z najväčších rizík predstavuje prompt injection – situácia, keď škodlivý text (napríklad skrytý v e-maile, webovej stránke či dokumente, ktorý model spracúva) obsahuje skryté inštrukcie. Ak model tieto inštrukcie „poslúchne“ namiesto pôvodných pokynov od používateľa, môže napríklad omylom odoslať citlivé dáta útočníkovi alebo vykonať neautorizovanú akciu.
Bežnou chybou je dať AI agentovi širšie oprávnenia, než skutočne potrebuje pre danú úlohu. Ak má agent na zodpovedanie jednoduchých otázok prístup aj k mazaniu záznamov alebo k finančným transakciám, jediná chyba v logike alebo útok dokáže spôsobiť neúmerne veľkú škodu. Zásada najmenšieho oprávnenia je tu rovnako dôležitá ako pri klasickej kybernetickej bezpečnosti.
Nie každá akcia by mala prebehnúť automaticky. Pri citlivých operáciách – ako sú platby, mazanie dát alebo komunikácia so zákazníkmi – je rozumné vložiť do procesu bod, kde akciu ešte pred vykonaním potvrdí človek. Tento princíp sa nazýva human-in-the-loop a výrazne znižuje riziko nezvratných chýb.
Dobre navrhnutý systém tool callingu detailne zaznamenáva každú akciu – čo model navrhol, aké parametre použil a čo sa reálne vykonalo. Bez tohto záznamu je takmer nemožné spätne zistiť, prečo sa niečo pokazilo, a ešte ťažšie je to preukázať pri audite alebo regulačnej kontrole.
Ak chcete pochopiť, ako AI nástroje naozaj fungujú, a naučiť sa ich zodpovedne používať bez potreby programátorských znalostí, ponúkame jednodňový kurz „Praktický úvod do umelej inteligencie (AI) bez predchádzajúcich znalostí“. Naučíte sa pracovať s OpenAI a Deepseek, vyskúšate si prompt engineering na reálnych príkladoch, natrénujete si vlastný AI model bez písania kódu pomocou DataRobot a Google Colab a ako bonus nahliadnete aj do AI nástrojov na AWS.
Okrem kurzov zameraných na umelú inteligenciu ponúkame aj širokú škálu ďalších IT školení – napríklad programovanie v PHP, Jave a v mnohých ďalších jazykoch a technológiách. Nech už smerujete kamkoľvek vo svojej IT kariére, u nás si určite nájdete vhodný kurz.
Úplná eliminácia je v súčasnosti veľmi náročná, no dôsledné oddelenie dôveryhodných a nedôveryhodných vstupov spolu s prísnymi oprávneniami riziko výrazne znižuje.
Nie, ale pri nezvratných alebo finančne citlivých akciách sa human-in-the-loop dôrazne odporúča.
Áno, no aj menšie firmy by mali od začiatku dbať na princíp najmenšieho oprávnenia a dôsledné logovanie akcií.