Kým ešte pred pár rokmi firmy nasadzovali AI nástroje prakticky bez akýchkoľvek špecifických právnych obmedzení, éra „divokého západu" v umelej inteligencii sa v Európskej únii definitívne skončila. EÚ AI Act – prvá komplexná regulácia umelej inteligencie na svete – postupne naberá na sile a spolu s dobre známym GDPR tvorí dvojicu právnych rámcov, ktoré musí rešpektovať každá firma pracujúca s AI a osobnými údajmi v Únii.
Kľúčovým dátumom je 2. august 2026, kedy nadobúda účinnosť väčšina pravidiel AI Act vrátane povinností pre vysokorizikové AI systémy a pravidiel transparentnosti. Treba však dodať, že okolo časovania niektorých povinností v priebehu roka 2026 prebiehali rokovania o ich čiastočnom odklade – firmy preto robia dobre, ak si aktuálny stav pravidelne overujú priamo na stránkach Európskej komisie.
Súlad s AI Act a GDPR nie je len administratívna povinnosť – priamo ovplyvňuje:
Poďme sa pozrieť na to, čo presne AI Act a GDPR od firiem vyžadujú.
AI Act rozdeľuje systémy podľa miery rizika – od zakázaných praktík (napríklad sociálne skórovanie občanov), cez vysokorizikové systémy (napríklad AI pri nábore zamestnancov alebo hodnotení bonity), až po systémy s minimálnym rizikom. Prvým krokom pre každú firmu je preto správne zaradiť svoje AI riešenie do príslušnej kategórie – od toho sa odvíjajú všetky ďalšie povinnosti.
Pravidlá transparentnosti vyžadujú, aby bolo jasne označené, keď človek komunikuje s chatbotom, keď je obsah (napríklad obrázok či video) vygenerovaný umelou inteligenciou, alebo keď AI systém rozhoduje o niečom, čo sa človeka priamo týka. Skryté alebo zavádzajúce nasadenie AI je jedným z najrizikovejších prehreškov voči novej regulácii.
Väčšina AI systémov pracuje s dátami, ktoré môžu obsahovať osobné údaje – a tu prichádza na rad GDPR. Firmy musia zabezpečiť právny základ pre spracovanie dát, transparentne informovať dotknuté osoby, umožniť uplatnenie ich práv (napríklad práva na výmaz) a v prípade vysokorizikového spracovania vypracovať posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA). Pri trénovaní vlastných modelov na firemných dátach je táto povinnosť obzvlášť aktuálna.
Pri vysokorizikových systémoch AI Act vyžaduje zavedenie systému riadenia rizík počas celého životného cyklu AI riešenia, vedenie technickej dokumentácie a zabezpečenie ľudského dohľadu nad rozhodnutiami systému. Táto dokumentácia nie je len formalita – v prípade kontroly alebo sťažnosti je to práve ona, čo preukazuje, že firma konala zodpovedne.
Čoraz viac firiem zavádza interné AI governance procesy – jasne definované role, kto schvaľuje nasadenie nových AI nástrojov, kto sleduje súlad s reguláciami a kto rieši prípadné incidenty. Bez tejto štruktúry sa zodpovednosť ľahko „rozplynie" medzi jednotlivými tímami, čo pri kontrole zo strany úradov pôsobí mimoriadne rizikovo.
Ak chcete pochopiť, ako AI nástroje naozaj fungujú, a naučiť sa ich prakticky používať bez potreby programátorských znalostí, ponúkame jednodňový kurz „Praktický úvod do umelej inteligencie (AI) bez predchádzajúcich znalostí". Naučíte sa pracovať s OpenAI a Deepseek, vyskúšate si prompt engineering na reálnych príkladoch, natrénujete si vlastný AI model bez písania kódu pomocou DataRobot a Google Colab a ako bonus nahliadnete aj do AI nástrojov na AWS.
Okrem kurzov zameraných na umelú inteligenciu ponúkame aj širokú škálu ďalších IT školení – napríklad programovanie v PHP, Jave a v mnohých ďalších jazykoch a technológiách. U nás si určite nájdete kurz, ktorý posunie vašu IT kariéru ďalej.
Áno, povinnosti sa odvíjajú predovšetkým od rizikovosti konkrétneho AI systému, nie od veľkosti firmy, hoci pre menšie subjekty existujú isté zjednodušenia.
Nie automaticky – DPIA je povinná najmä pri spracovaní, ktoré predstavuje vysoké riziko pre práva a slobody dotknutých osôb.
Odporúča sa sledovať oficiálne stránky Európskej komisie venované AI Act, keďže časový harmonogram sa v priebehu roka 2026 ešte spresňoval.